Oksana LUKOMSKA

Kiev, Uukraine / Trnava, Slovakia

I wish that “grain fell on fertile soil” and that is the true meaning of my work.

Free academic painter, she expresses herself freely in the following technique styles: aquarelle, pencil, acrylic and oil painting; she prefers romantic symbolism, chamber-lyrics themes, music in painting, art portrait, children book illustration, art on textile & more.

1981 – 87 Graphics specialization – Ukraine Polygraph Academy, Lvov
2001 – Founding member of BonArt association of artists, director of the unit Spiritual Art, head of the painting club in Trnava/SK
2006 – European Academy for Culture and Arts, Doorn, Holand
2007 – co-author of international art project Music in Painting – INTER.ART.PLAY.07/ summer of culture – Trnava 2007/SK
2008-2017 – Art classes, Children books illustrations. Biennial of illustrations Slovakia

Exhibits since 1985: Ukraine – Kiev, Černobyľ, Slavutyč, Poland – Krakow, Slovakia – Bratislava, Trnava, Piešťany, Banská Štiavnica, Levoča, Levice, her paintings are private collections in Ukraine, Slovakia, Czech republic, Germany, Korea, Hungary, England, USA, Belgium and Austria

Discover her artwork:

Portrait

Painting

Illustration

Drawing

Textile

Mobile: +421 902 714 648
E-mail: oksana.lukom@gmail.com

Social:
Facebook
Instagram

Oksana LUKOMSKA

Len tak si kreslím?

Len malo ľudí vie skutočne pochopiť poslanie, úlohu umelca, zmysel jeho práce, jeho tak citlivú dušu a všetko, čo jeho práca odnáša. Áno, na prvý pohľad sa zdá, že sa len tak hráme s farbami a kreslíme si vo voľnom čase pre zábavu svoju a iných, skrášľujeme svet. Pripúšťam, sú aj také momenty. Aj to je dôležité! Ale je to len ako predohra niečoho, čo je hlboké ako vesmír, čo je často neviditeľné. Je to iná dimenzia.

Inokedy je začiatok tej práce ako improvizácia. Tisíce dotykov k materiálu, čiary, krivky, tiene, farebné škvrny… Ako také svojrázne intermezzo medzi súbojom myšlienok a stvárnením konkrétnej témy. Nakoniec sa myslenie, cítenie, farba a tvar spájajú do nádhery prekvapujúcej harmónie. Je to akýsi dialóg a hudba v slobodnom lete nekonečna. Keď skutočne tvorím, tvorím srdcom. Často je to utrpenie, obetovanie sa a napokon radosť z víťazstva.

Ruky…to sú len nastroj na zviditeľnenie výsledku hlbokej duchovnej práce – hodiny, dni, mesiace, ba roky premýšľania; prežívanie, boj myšlienok, diskusie, pozorovanie, študovanie, hľadanie, často množstvo náčrtov ešte pred tým ako sa zrodí to pravé. Snaha akoby zachytiť to, čo stále uteká, čo je tak krehké a citlivé. Moje vnútro kričí od bolesti nesmierneho želania povedať tým ostatným, že život je tak nádherný, tak harmonicky a tak nekonečne bohatý, povedať to, čo často nevidia, na čo zabúdajú, nevedia alebo nechcú vedieť (potom je to ťažšia úloha). Keď vidím a cítim, viem, že to musím stvárniť, odovzdať iným, aj keď to nie je vždy pre nich príjemné a ľahké. Nuž, keď to ľudia vidia, buď sa to odzrkadlí v ich srdci alebo ostanú ľahostajní, ale niektorí to predsa strávia…

Túžim, aby „zrno padlo na úrodnú pôdu“ a to je ten pravý zmysel mojej tvorby. Stvoriteľ nám dal tvorivosť a používa nás aby zobudil spiacich, zastavil bežiacich, vytrhol z mašinérií, daroval radosť, otvoril oči, dal príležitosť ľuďom zamyslieť sa nad stvorenstvom, nad vlastným životom, otvoril srdce, pripomenul minulosť, aby ohodnotil prítomnosť, a pripomínal stále to, na čo nesmieme zabúdať – nadchnúť sa k hľadaniu skutočných hodnôt. Je to vlastne nepretržitá práca, ktorá zamestnáva celého človeka. Aj keď nekreslím, proces pokračuje a naraz príde myšlienka, ktorú musím chytiť v pravý čas, potom je tu šanca rastu a odovzdávania sa. Ale i odovzdať treba tak, aby to vedeli prijať tí, čo nevidia a necítia ako ja. Neviem myslieť povrchovo! Stále cítim akýsi záväzok myslieť do hĺbky a silne, a tie pocity musím dávať von cez tvorbu pre rast a radosť svoju a iných – aby vzbudili záujem o okolitý svet.

Jeden výtvarník raz povedal: „potrebujeme plakať ako umelci a plačeme cez svoje obrazy“. Nie pre slabosť ale pretože to, čo chceme povedať je tak silné! Silnejšie i väčšie ako my, a nesmie ostať bez povšimnutia.

Všetko ma nadchýna a dotýka sa mojej duše, môjho srdca. Všetko čo je okolo – každá udalosť, každý človek, každá drobnosť, celé stvorenstvo, jeho úžasná harmónia, múdrosť, láska a nádhera – večná inšpirácia! Skutočne je to drina to všetko spracovať, ale aj hlboká radosť.
Tak čo je to, keď SI KRESLÍM – hra alebo práca? Pravda je taká, že aj každá hra musí mať zmysel. Žiadna hra nestojí za nič, keď nemá myšlienku! Ak podľa vás umelci si len kreslia a len sa hrajú s farbami a čiarami… áno hrajú sa, ale tá hra má svoju úlohu, ma hlboký zmysel, čo je výsledkom každodennej tvrdej kreatívnej práce!